Akční nabídka

  • Kompletne vyrobené vo Fínsku !
  • Všetky hydraulické komponenty vyrobené v
  • Patentované zdvíhacie a podávacie zariadenie
  • Patentované prevedenie podávacieho dopravníka
  • Plne hydraulický pohon bez klinových remeňov
  • Dosah hydraulickej ruky 8,5 metrov
  • Uhol otáčania 360° !!
  • Vlek druhej generácie !!
  • Nosnosť 12 ton !!
  • 3 páry klaníc v štandardnej výbave
  • Plne profesionálny vlek najvyššej kvality !!
Reklamní banner

Články

Doprava surového dreva

Doprava surového dreva

Význam dopravy dreva spočíva v premiestňovaní vyťaženého dreva od pňa na odvoznej miesto, prípadne sklady dreva. Je to jedna z najdôležitejších fáz celého ťažobno výrobného procesu.

Dopravu dreva z všeobecného hľadiska delíme na:

  • A) Sústreďovanie vyťaženého dreva (od pňov na odvoznej miesta)
  • B) Odvoz dreva (z odvozného miesta na sklady lesných podnikov alebo na sklady drevospracujúcich podnikov).

S rastúcimi nárokmi na množstvo a rýchlosť vyťaženého materiálu, sa zvyšujú nároky aj na dopravu surového dreva. To sa výrazne prejavuje v modernizácii používaných strojov a zavádzanie nových technológií. Kladie dôraz nielen na nové mechanizačné prostriedky, ale aj na odbornú kvalifikáciu obsluhy a hlavne na vyššie organizačný stupeň pre zaistenie ďalších i predchádzajúcich vykonávaných prác.

Fyzikálne základy dopravy dreva

Medzi fyzikálne základy pojmu dopravy dreva radíme predovšetkým ťažnú silu, dynamické vlastnosti, stabilitu a tlak na podložku.

Ťažná sila

Jedným z najdôležitejších konštrukčných parametrov je menovitý výkon pohonnej jednotky. Čím vyššie je výkon pohonnej jednotky, tým vyššiu má ťahovú silu. V doprave tak ľahšie prekonáva určité jazdné odpory napríklad valivý odpor kolies, prívesný odpor, stúpanie, preklz kolies a ovplyvňuje pracovnú rýchlosť. Ako pohonnú jednotku v lesnom hospodárstve využívame najčastejšie motor. Motor je účelné zoskupenie strojových prvkov, ktorý mení iné druhy energie na mechanickú prácu.

Adhézie

Adhézia čiže priľnavosť je spojenie povrchu terénu sa styčnou plochou pneumatiky. Veľkosť priľnavosti je daná druhom pneumatiky, merným tlakom, zaťažením pneumatiky a štruktúrou podložia terénu, aby bol stroj schopný vytvoriť počas prejazdu pevnú stopu v teréne. Podiel medzi maximálnou adhéziou pneumatiky a jej zaťažením sa označuje ako súčiniteľ priľnavosti.

Valivý odpor

Valivý odpor je druh trenia, ktorý vzniká pôsobením tlaku mechanizačného prostriedku na jazdnú dráhu. Veľkosť hodnoty valivého odporu závisí na mernom tlaku mechanizačného prostriedku na podložku a únosnosti podložky. Jeho veľkosť vyjadruje súčiniteľ valivého odporu.

  • Súčiniteľ valivého odporu pri rôznych podkladoch:
Druh podkladu Súčiniteľ valivého odporu
Štrková cesta tvrdá 0,02-0,05
Lesná pôda bez kameňov 0,06–0,09
Lesná pôda kamenistá 0,09–0,12
25 cm vrstva sypkého snehu 0,05–0,015

Pri zaťažení odvoznej súpravy dochádza k borení kolies a valivý odpor sa zvyšuje a môže dosiahnuť až hodnotu 0,20. Kolesá mechanizačného prostriedku sa začínajú prepadať (boriť) v okamihu, keď je menšia únosnosť podložky ako merný tlak na kolesách mechanizačného prostriedku. Propadáním kolies podložkou sa zväčšuje plocha, na ktorú sa rozkladá ťarcha stroja. Kolesá sa prepadajú podložkou do hĺbky, ako sa vyrovná únosnosť a pôsobiace sily. Pokiaľ nenastane vyrovnanie únosnosti a pôsobiacich síl, kolesá sa budú prepadať ďalej a valivý odpor vzrastie, až sa začnú kolesá stroja preklzávať.

Vlečný odpor

Vlečný odpor čiže trenie, stretávame sa s ním pri sústreďovaní dreva. Vzniká trením nákladu o podložku. Spočíta sa ako násobok sily pôsobiacej kolmo na povrch a súčiniteľ šmykového trenia. Stretávame sa s ním pri vlečení dreva, a prejavuje sa podobne ako adhézie pneumatík. Na tvrdej podložke kamene, štrk a pod. Sa nerovnosti povrchu podložky vtlačíme do kôry a dreva. Trením dreva o podložku sa prekračuje tvrdosť kôry a dreva a v styčnej ploche s podložkou dochádza k jeho obrusovaniu. Na mäkkej podložke sa výstupky kôry vmačkávají do povrchu terénu ako vzorky pneumatík stroja. Najväčšia ťažná sila je potrebná pri prvom pohybe dreva. Potom pri rovnomernom pohybe je veľkosť trenia rovná hmotnosti dreva.

Stabilita stroja

Ďalší z dôležitých vlastností lesného stroja je jeho stabilita (odolnosť proti prevráteniu). Každý lesný stroj má svojou konštrukciou určenú maximálnu svahovou dostupnosť. Stabilitu stroja delíme na priečnu a pozdĺžnu je to najväčší uhol, o ktorý sa môže stroj nahnúť, bez toho aby sa prevrátil. Stroj sa môže prevrátiť pôsobením ťažnej sily, pri práci na svahu alebo kombináciou oboch javov. V teréne je pre lesné stroje oveľa nebezpečnejšie priečny sklon, ktorému sa musí predchádzať už pri trasovanie liniek. Platí všeobecné pravidlo, že by priečny sklon nemal byť vyšší ako 10%.

Vodič je povinný prispôsobiť jazdu aktuálnym prevádzkovým podmienkam.

Ďalej je povinný jazdiť iba po vyznačených trasách s prípustným sklonom a pri zlých podmienkach musí na pneumatiky stroja nasadiť reťaze, prípadne ukončiť prácu. V kontexte so stabilitou delíme sklonmi na medzné a dovolené. Dovolené sklony sa určujú na základe statickej stability, naklonenie stroje, dynamických síl, rôznorodosti povrchu terénu a nárok na bezporuchovú prevádzku. Medzný sklon slúži len ako porovnávací bod jednotlivých typov stroja medzi sebou.

Dodávatelia

AS Fors MW AS Fors MW BALTROTORS Ltd Biojack Black Bruin Deitmer JPJ Forest Kreisi Metall OÜ Pentin Paja Oy REGON Riuttolehto Oy Tizmar snc Unimet AB